Basnicky.sk

Tupé svetlo vychádzajúce z tmy
ostrá tma vychádzajúca z tupého svetla
vždy, keď sa pozrieš na všetko vôkol...
pripadám si ako z iného sveta...

duch klavíra neprestajne hrá
a ty nechceš vedieť, čo bude ďalej
strunky citov vyskočené z budíka
už ma neprebudí ani posledná nádej...

predbiehajúce sa tiene zaclonia slnko
bude z nich jeden čierny mrak
tvoja zášť otvára rany
nenúť ma uprieť na teba zrak...

ponorená v omrvinkách prachu
vďačne zbierajúca každý kúsok
nepohrdne, vezmúc neškodný úlomok
ktorý rozryje jej srdcovú šľachu...

zanikajú jej sekundy v krutom svete
črtajú sa iné, svetlejšie tvary
prichádza život, kde nie je bolesť
alebo sa to všetko len tak tvári...?